Svišť vrchovský
Svišť vrchovský
Marmota marmota
Zavalité zaoblené telo svišťov s pomerne hustou srsťou a krátkymi nohami sa veľmi ponáša na ostatných zemných hlodavcov. Srsť svišťov je charakteristická. Tvoria ju dva druhy chlpov: tmavá a hustá podsada a dlhšie a redšie pesíky, ktoré podľa pohybu zvieraťa menia svoj lesk a odtieň. Každý pesík je pri koreni čierny, potom nasleduje plavý a čierny pás a koniec je opäť plavý. Srsť na chrbte môže byť červenkastá, na bruchu svetlejšia a okolo koreňa chvosta čierna. Niektoré jedince sú celé čierne alebo celé svetlé (albíny). Mláďatá majú sivú a celkove tmavšiu srsť ako dospelé svište. Raz do roka, na jar alebo začiatkom leta, svište pĺznu. Dospelé svište začínajú pĺznúť skôr ako mladé. Hoci svište majú len malé očká, ich hlava má veľmi výrazný tvar, dokonale prispôsobený životu v podzemných chodbách a v chladných oblastiach. Uši im takmer nevyčnievajú z obrysu hlavy. Hryzáky slúžia svišťom ako dokonalý nástroj na odhrýzanie a vyhrabávanie potravy. Predná strana hryzákov dospelých jedincov sa vekom zafarbuje do oranžova. Svište majú, tak ako všetky hlodavce, na každej čeľusti iba jeden pár týchto silných a dlhých, po celý život dorastajúcich zubov. Očné zuby svišťom chýbajú. |
Potravu žujú pomocou črenových zubov (dva páry na hornej a jeden pár na spodnej čeľusti) a stoličiek (šesť párov na hornej i spodnej čeľusti). Na hrabanie slúžia svišťom krátke svalnaté nohy, najmä predné, so štyrmi prstami zakončenými silnými pazúrmi. Nasilnejší je tretí prst. Svište však nemajú na predných labách palec, preto si kúsky potravy pridržiavajú vankúšikmi na chodidlách. Na zadných nohách majú svište päť prstov zakončených pazúrmi. Chodidlá sú holé a rozdelené na päť vankúšikov. Pri chôdzi našľapujú svište na celú plochu chodidiel. Fyzické výkony svištov sú obdivuhodné. Sú dokonale prispôsobené na rýchly beh po vysokohorských svahoch a vrtko skáču po skalných výbežkoch. Svište majú, rovnako ako všetci zástupcovia čeľade vevericotvarých, na prednej strane líc, v blízkosti pier, pachové žľazy. Ich sekrét slúži najmä na rozpoznávanie členov kolónie a na označovanie hraníc teritória. Ritné žľazy pozostávajú z troch bradaviek uložených tesne pred konečníkom a pri vzrušení vylučujú silne páchnuci sekrét. Jeho funkcia pri označovaní hraníc územia nie je však preukázaná. Svište žijú tichým a pokojným |
životom. Väčšinu času (80% času stráveného mimo noru) venujú hľadaniu potravy. Pri žraní zvyknú sedieť na zadných nohách a prednými labkami si pridržiavať steblá trávy a stonky rastlín. Rady sa s roztiahnutými nohami preťahujú a vyhrievajú na slniečku. Priblížiť sa k svišťom nie je ľahké. Veľmi dobre registrujú pohyb a svojím bystrým zrakom so širokým zorným poľom rýchlo spozorujú blížiaceho sa nepriateľa aj na 300 až 400 m. Oči svišťov majú sietnicu zloženú len z tyčiniek. Vďaka tomu svište na rozdiel od mnohých iných hlodavcov dokonale rozoznávajú farby. Zdá sa však, že ešte lepšie majú vyvinutý sluch. Čuch hrá u svišťov skôr druhoradú, hoci nezanedbateľnú úlohu. Členovia kolónií sa medzi sebou dorozumievajú najmä hlasom. Pri ohrození vydávajú dlhý ostrý hvizd. Ostatné svište po varovnom hvizde okamžite zmiznú v najbližšom vchode do sústavy podzemných chodieb. Osobitnými zvukmi vedia svište vyjadriť bolesť, strach, hrozbu a zlosť. Svište sa v zajatí dožívajú až 20 rokov. Dĺžka ich života vo voľnej prírode však nie je zatiaľ presne známa. |
SVIŠŤ VRCHOVSKÝ | |
Meno(rod, druh): | Marmota marmota |
Čeľaď: | vevericovité(sciuridae) |
Rad: | hlodavce(Rodentia) |
Trieda: | cicavce(Mammalia) |
Poznávacie znaky: | zavalité telo, krátke nohy, srsť hnedá, sivá, hnedastá alebo béžová |
Dĺžka tela: | hlava a telo samca 48 - 54 cm, samice 42 - 52, chvost 10 až 25 cm |
Hmotnosť: | pri prebudení zo zimného spánku 2, 3 - 3, 5kg, 3, 7 - 5, 6 kg na jeseň |
Rozšírenie: | Alpy, Karpaty, Vysoké Tatry, introdukovaný v Pyrenejách, populácie žijúce vo Vysokých Tatrách tvoria samostatný poddruh svišť vrchovský tatranský (M. marmota latirostris) |
Biotop: | vysokohorské lúky nad hranicou lesa zväčša vo výške 800 až 3 200 m nad morom |
Potrava: | rastlinná, doplnkovo hmyz |
Sociálna štruktúra: | rodiny tvorené 1 samcom, 1 až 2 samicami a mláďatami z posledných dvoch vrhov |
Pohlavná zrelosť: | 2 roky |
Ťarchavosť: | 33 až 34 dní |
Počet mláďat: | 1 až 6 - 7, priemerne 3 až 4 |
Hmotnosť pri narodení: | 30 g |
Dĺžka dojčenia: | 6 až 8 týždňov |
Dĺžka života: | priemerne 15 až 18 rokov, maximálne 20 rokov |
Početnosť: | niekoľko stotisíc, mierne sa zvyšuje |
Ochrana a ohrozenie: | lov v niektorých krajinách obmedzený, niekde častým predmetom lovu, no nie je ohrozený |